čerpám sama zo seba

Z krajin priateľov

čerpám sama zo seba

Niet pochýb o tom, že Krystyna Jandová je najvačším objavom medzi poľskými herečkami v druhej polovici sedemdesiatych rokov. Energická, plavovlasá a dravá herečka stvárnila v krátkom časovom odstupe tolko zaujimavých, rôznorodých postáv, ako máloktorá začínajúca herečka. V roku 1975 skončila varšavskú vysokú divadelnú školu (PWST). Ako poslucháčka lV. ročník hrala v televiznej inscenácii Tri sestry A. P. Cechova, stala sa členkou Divadla Ateneum, vystupovala aj na scéne Divadla televizie a v kabarete Pod Egidom.
V roku 1978 ziskava dve významné ocenenia za svoju filmovú prácu: Cenu Z. Cybulského, ktorú jej udelila redakcia týždennika Ekran za debut v hranom filme a prvé miesto v ankete Hviezda filmovej sezóny, ktorú usporadúvajú štyri časopisy v čase Lubuskiego filmového leta v Lagówe.
V poľskom týždenníku Film raz povedala: Tréma ma našťastie nikdy neochromi. Prezivam tisicve strachom ale vždy aktivne. V divadle sa mi niekedy stáva, že nedokážem vyjst’ na scénu, pridıžiavam sa steny, ale keď sa na ňu už dostanem a reflektory mi svietia do tváre, všetko zo mňa spadne. Tréma niekedy spôsobi, že pri premiére hrám niečo celkom iné, ako som skúšala – v inom tempe a s iným temperamentom. Potom to bud’ skorigujem alebo dotiahnem ešte ďalej – záleží na tom,
aký som mala úspech.
O Krystyne sa vravi, že je hviezdou Wajdových filmov. A právom. Najskôr bola Agnieszkou v Clovekovi Z mramoru (1976). Bol to jej filmový debut, ale už tu zaujala svojim hereckým výkonom. Vo filme Bez nakrózy (1978), v tragickom pribehu úspešného televízneho komentátora, stvárnila Agatu. Vo filme Dirigent (1979) vytvorila postavu huslistky Marty. (Bližšie sme o ňom pisali v FaD č. 9/ 1980.) O postave Marty vravi: Nakrúcanie filmu bolo dramatické vznikol z hľadania. Marta, to bola celkom iná postava, ako tie, čo som dosiaľ hrala. Mala byt’ bezradnejšia. Spoliehala som sa na intuiciu. Prichádzala som pred kameru a vravela som si, budem nejako reagovat’ na to, čo sa bude diat. Ako keby som tú postavu skladala do mozaiky z kamienkov, ktoré som našla okolo seba. Pripadalo mi to ako kolotoč. Wajda ma na stretnutie s Johnom Gielgudom pripravil vetou: „Dobre si ho obzri lebo na tom, čo sa medzi vami vytvori, bude všetko závisieť.“ To stretnutie bolo strašné. Nevedela som ani slovo po anglicky. On sa snažil byťmilý, vravel mi komplimentý ale nedokázala som na ne reagovat Hrôza. Potom sme si nejako porozumeli očami.
U nás sme sa zatial s ňou stretli v snimke Som pani Bovaryová (1977, rež. Zb. Kamiňski), kde bola nahrávačkou hlavnej hrdinky – Anny. Hlavnú úlohu, Elžbietu Bìecku, stvárnila vo filme Hranica (1977, rež. J. Rybkowski) podľa románu Zofie Nalkowskiej, ktorý čaká na premiéru.
Nikdy sa mi zatiaľ nepodarilo zahrat naivnú postavu. Môžem byt’ bezradná, sentimentálna, nežná, nešťastná, ale nedokážem byťnaivná. Istá dávka sladkej naivity je nad moje sily – do takých postáv sa jednoducho nevojdem. Postavy, ktoré hrám, sa musia rozvijať a dozrievat. Som v rokoch, keď sa všetko rýchlo meni, naimä u ženy. Mám stále pocit, že mi uniká čas. V repertoári veľkých úloh pre herečky je veľký predel. Je veľa úloh pre mladé ženy, ale potom začına mřtvy priestor. Inštinktivne sa tomu vyhýbam. Stále častejšie sa zamýšlam nad tým, ako budem hrat’ ďalej. Bezohľadne čerpám sama zo seba – musim to robit; lebo toho vlastne veľa neviem. Necitim zatial, že by som sa opakovala, ale koľko si toho dokážem ešte navymýšľat? Sú tu však aj chvile, keď si vravím: Koľko skvelých veci ešte môžem zahrat, aký ohromný priestor mám pred sebou.
V roku 1978 nakrútil o nej režisér G. Skurski krátky film s prostým názvom Herečka.
V roku 1978 hrala vo filme Bešťia (rež. J. Domaradzki) podľa predlohy L. N. Tolstého, ktorú režisér situoval do Polska v čase pred prvou svetovou vojnou. Po postave Anny Lipkovskej v Beštii prichádza úloha prostitútky Rozyny v poľskej verzii Golema (rež. P. Szulkin, 1979), inšpirovanej legendou Gustava Meyrinka.
Maďarský režisér István Szabó pripravuje v NSR film Zelený vták o citovom vzťahu, ktorý po rôznych zvratoch nájde vari definitivnu cestu k láske. Hlavnú úlohu má stvárnit Krystyna Jandová. Medzitým jej režisér E. Žebrowski zveril postavu v práve nakrúcanom filme Biely.
Každá úloha mi dáva nové podnety. A pokial’ ich nevyužijem hned, tak určite v budúcom filme, možno aj v úplne inej postave, vraví svoje herecké krédo sympatická Krystyna.

ŠTEFAN VRAŠTIAK
„Film a divadlo“, nr 21/1980